Mesiac máj sme začali veľmi príjemne – na konferencii o pastorácii rodín v Badíne. Bol to výborný nápad pozvať rodiny, kňazov, zasvätených a všetkých, ktorí sa venujú rodinám na jednom miesto a hľadať spoločné podnety ako si môžu byť manželia/rodiny a kňazi navzájom darom na svojej ceste. Konferenciu pripravila Rada KBS pre rodinu a Akadémia Karola Wojtylu.
Ráno sme začali spoločnou svätou omšou, potom sme mali možnosť vypočuť si inšpiratívne slová vladyku Cyrila Vasiľa o mieste rodiny v živote kňaza a mieste kňaza v živote rodiny.
Druhým vzácnym prednášajúcim bol José Granados, ktorý hovoril o manželstve a rodine ako nádeji pre cirkev.
Boli tiež predstavené rôzne knihy, publikácie či programy na pastoráciu rodín a na záver sme sa zdieľali v skupinkách. Hľadali sme odpovede na otázky: kedy je nádejou kňaz pre rodiny a kedy je rodina nádejou pre kňaza. Odnášame si mnoho impulzov do našich každodenných dní a aj nádej, ktorú chceme odovzdávať ďalej.
Vo mne napríklad zarezonovali slová istého kňaza, že pre neho je veľkou nádejou, že rodiny sa spolu modlia a že sa modlia za kňazov.
Zaujímame sa o svojich kňazov vo farnosti? Všímame si, či nie sú niekedy veľmi preťažení? Vieme, čo majú radi? Čo tak pozvať kňaza zo svojej farnosti na obed alebo na večeru a poďakovať mu za jeho službu pre nás? Prípadne ponúknuť svoje nápady a talenty na pomoc v jeho službe? Jeden z kňazov v našej skupinke spomenul, že zažil vo farnosti manželov, ktorí nemali zaľúbené oči iba pre seba, ale boli ochotní aj poslúžiť. Bolo to pre neho veľkým povzbudením.
Milé rodiny, milí kňazi, vo vzájomnej úcte k svojim povolaniam, konajme v duchu 1. Petrovho listu, 4,10 : Podľa toho, kto aký dar dostal, slúžte si navzájom ako dobrí správcovia mnohotvárnej Božej milosti.
foto: Rada KBS pre rodinu