?o je zdravá rodina? Zdravá rodina je rodina, cialis ktorá je funk?ná. Nie dokonalá. Dokonalá rodina nejestvuje. Hovoríme o funk?nej rodine. Rozdiel medzi dokonalým a funk?ným pochopíme, drugstore ke? sa pozrieme napríklad na auto. Auto môže by? poškrabané, môže ma? potrhané po?ahy, by? zablatené, ale ak má dobrý, spo?ahlivý motor, potom je funk?né. Funk?né auto je auto, ktoré sp??a funkciu, pre ktorú bolo vytvorené, t.j. spo?ahlivo nás dovezie z jedného miesta na druhé. ?o je funkciou rodiny? Funkciou rodiny je umožni? každému jej ?lenovi sta? sa zrelým ?lovekom.
Identita a intimita
Zrelý a dospelý ?lovek je jedinec, ktorý má jasný zmysel pre vlastnú identitu a v dôsledku toho je schopný intimity. Identita znamená, že viem kto som. Zrelý ?lovek je ?lovek, ktorý vie jasne odlíši? seba samého od iných ?udí a má vybudované a jasne vyzna?ené hranice. Naša identita je to, ?o sa nachádza v nás samých, ?o je odlišné od iných, no ?o zárove? stojí za to, aby som sa k tomu priznal. Je to to špecifické, ?o do m?a ako do ?udskej bytosti vložil Boh a ?o chce, aby som ?alej rozvíjal. Boh sa neopakuje. Každý ?lovek je jeho jedine?ným a neopakovate?ným dielom. A každý ?lovek musí túto jedine?nos? v sebe rozpozna? a rozvíja?.
| Funkciou rodiny je umožni? každému jej ?lenovi sta? sa zrelým ?lovekom. |
Identitu nemožno budova? v samote. Na uvedomenie si vlastnej identity potrebujeme iných ?udí. Potrebujeme, obrazne povedané, zrkadlo, ktoré nám jasne a pravdivo ukáže, ako vyzeráme. Ak by sme celý život vyrastali na ostrove, nikdy nebudeme ma? vybudovaný zdravý zmysel pre to, kto sme, pretože nám bude chýba? toto zrkadlo. Treba ale vedie?, že jestvuje ve?a typov zrkadiel. Poznáme aj deformované zrkadlá. Tie neodrážajú pravdivú, ale deformovanú realitu. Ak odrazu takéhoto zrkadla uveríme, môžeme sa dosta? do vážnych problémov.
Prvé a najprivilegovanejšie miesto, ktoré tento odraz poskytuje, je moja rodina. Rodina je miesto, kde sa ?lovek cíti dostato?ne bezpe?ne na to, aby mohol by? sám sebou a aby si tam mohol vybudova? svoju vlastnú identitu. To znamená, zdravá rodina bude pravdivo od samého za?iatku nastavova? zrkadlo a ukazova? mi kto som, ako vyzerám… Ukazova? mi aký som bez toho, že by ma odsúdila, ak tam je ?osi nedokonalé. To nie je ?ahké, pretože žiaden ?lovek nie je nestranný. Všetci máme svoju tzv. skrytú agendu, o ktorej ani sami nevieme a sme ?ou ovplyv?ovaní.
Napríklad rodi?ia si vysnívajú, že chcú ma? die?a, ktoré bude ma? isté vlastnosti alebo povolanie. Potom to od neho aj o?akávajú. Ak sa die?a nerozvíja tak, ako by si želali, ich reakcia bude negatívna. Stanú sa zrkadlom, ktoré die?a?u neodráža pravdu, ale ich deformované predstavy. Preto aj Katechizmus Katolíckej cirkvi (?l. 2222) zdôraz?uje povinnos? rodi?ov uzna?, že ich die?a, okrem toho, že je ich die?a?om, je aj die?a?om Božím a ho musia rešpektova? ako ?udskú osobu. To znamená, že nemusia rozumie? celkom tomu, ?o Boh do neho vložil a ?o s ním plánuje. Musia mu ale asistova? pri tom, aby v sebe rozvinul, ?o Boh do neho vložil a aby sa stal tým, ?ím Boh od neho chce. Práve v rozvoji jedine?ného Božieho plánu v ?loveku spo?íva jeho identita. To si ?asto vyžaduje, aby rodi?ia stáli v nemom úžase nad svojím die?a?om, neschopní porozumie? tomu, ?o v ich die?ati je. Jednoducho, ako keby stáli tvárou-tvár tajomstvu.
Vzor Svätej rodiny
Tento pocit nie je ni?ím neobvyklým. Nachádzal sa aj vo Svätej rodine. Spome?me si, ako Mária a Jozef stáli bezmocne pred Ježišom, ktorého našli po dlhom h?adaní v jeruzalemskom chráme a pred slovami, ktoré im povedal: „Syn môj, ?o si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ?a s boles?ou h?adali!“ On im odpovedal: „Pre?o ste ma h?adali? Nevedeli ste, že mám by? tam, kde ide o môjho Otca?“ (Lk 2, 48-49). Nebúrili sa nad tým, ale uchovávali si všetko vo svojom srdci a uvažovali o tom. To ur?ite nebolo jediným mystériom, s ktorým sa pri výchove svojho syna stretli. Aj v našom prípade si to od rodi?ov vyžaduje ve?a stato?nosti, h?bky, ve?korysosti, múdrosti a zabúdania na seba samých a na svoje vlastné, vopred vyfabrikované predstavy o svojom die?ati.
| Zdravá identita je podmienkou zdravej intimity. |
Deformované zrkadlo však môže ma? die?a nastavené aj v rodine, ktorú odborníci nazývajú dysfunk?nou. To je rodina, v ktorej vládne alkohol alebo iné závislosti, násilie a rôzne formy zneužívania. Takéto rodiny zanechávajú na de?och hlboké negatívne stopy. Dospelí, ktorí z takýchto rodín vyjdú, okrem prípadu, že sa za?nú sami tým zaobera?, budú jedincami silne dezorientovanými a budú ma? vážne problémy s intimitou.
Tu sa dostávame k druhej charakteristike dospelého ?loveka, k intimite. Niektorí hovoria, že toto slovo pochádza zo spojenia dvoch latinských slov: in (do, v) a timor (strach). Znamená to schopnos? ís? do situácií, ktoré v nás vyvolávajú silný pocit strachu, no aj napriek tomu sa nevzda?. Je ve?a situácií, ktoré nás desia a ktorým sa radšej vyhýbame. Ide najmä o približovanie sa k ?u?om a vytváranie si vz?ahov s nimi. To je ?alší výklad slova intimita, t.j. tretí stupe? latinského prídavného mena vnútorný: inter, interior, intimus, tzn. najvnútornejší, najhlbší.
Vytváranie si vz?ahov s ?u?mi, zjednocovanie sa s nimi, krá?anie do h?bky ich bytostí, a umož?ovanie iným ?u?om to isté, bude schopný iba ?lovek, ktorý má vybudovanú silnú identitu. ?lovek bez vedomia vlastnej identity bu? do vz?ahov nejde alebo budú povrchné a krátkodobé. ?lovek bez zdravej identity bude bu? ma? strach, že ke? sa k inému ?loveku príliš priblíži, ten druhý v ?om objaví dieru a prázdno alebo ho pohltí ako káva kocku cukru, a preto radšej v?as ujde. Alebo si bude druhého idealizova? o o?akáva? od neho dokonalos? a ke? po po?iato?nom opojení zistí, že ten druhý je tiež len ?lovek so svojimi slabos?ami, chybami a nedokonalos?ami, opustí ho a pôjde ?alej vo svojom h?adaní dokonalého raja.
Ako potápa?
?lovek so zdravou identitou sa do žiadnej z týchto pascí nedostane. Bude ako potápa?, ktorý sa istí lanom na lodi, ke? ide do h?bok. Do vz?ahov sa bude ponára?, no nikde nezabudne, kým je, lebo bude pevne ukotvený, nezabudne, kde sú hranice medzi ním a druhým, t.j. kde kon?í on a kde za?ína druhý. Inými slovami, nebude druhého zneužíva?, nepôjde tam, kde ho iný ma? nechce. Iba ?lovek s pevnou identitou môže by? darom pre druhého, ?i už v bežných priate?stvách alebo vo vz?ahu zo všetkých najintímnejšom, v manželstve.
Niektorí manželia zvyknú hovori?, že sa našli ako dve polovi?ky, ktoré sa stali v manželstve celkom. Osobne mi manželstvo (a vz?ahy vôbec) viac ako spo?ítavanie pripomína násobenie, ktoré je lepším obrazom dynamiky každodenného života. Pri násobení, ke? sa polovi?ka vynásobí druhou polovi?kou, vznikne z toho štvrtina, t.j. ke? sa dostane do vz?ahu ?lovek s polovi?nou identitou s ?alším ?lovekom s polovi?nou identitou efekt bude hrozný, štvrtinový. No ke? si zoberie muž s celou identitou ženu s celou identitou vznikne z toho manželstvo – celok, lebo 1×1=1. Pripomínam, že to platí nielen pre manželstvo, ale v prispôsobenej miere o všetkých vz?ahoch. Zdravá identita je podmienkou zdravej intimity.
Nikdy nie je neskoro
?o robi?, ak sme nemali š?astie vyrasta? v rodine, ktorá by nám pravdivo asistovala pri definovaní a objavovaní samých seba a dnes sme jedincami dezorientovanými a ve?ne h?adajúcimi vz?ahy, ktoré by nás naplnili? Vyžaduje si to úsilie a dôveru. Ak nám rodina nepomohla objavi? Boží plán s nami, môžeme to urobi? neskôr. Boh neml?í a svoju predstavu o nás nám môže poskytnú? i neskôr, ak sa pre neho otvoríme v modlitbe, v h?adaní jeho vôle cez múdrych duchovných sprievodcov a hlavne cez schopnos? riskova?. Vybra? sa na pú? sebaobjavovania a sebadarovania si totiž vyžaduje ve?a odvahy, odhodlanosti, a teda rizika. Taktiež prostredie opravdivej lásky napráva to, ?o sa nám nedostalo v prostrediach, kde táto láska chýbala. Preto zdravý vz?ah lásky medzi mladými alebo v manželstve, v ktorom uveríme, že sme milovaní a milovate?ní pre to, ?o a kým sme a nie pre to, akými by sme mali by?, má silu nás uzdravi?.
Nech je to akoko?vek, život ?loveka je pú? a preto je dobré nebra? veci ako skon?ené, ale ako ustavi?ný proces, kde každý nový de? a každé nové stretnutie je schopné poskytnú? nám nový materiál pre sebanájdenie a sebadarovanie. A hlavne je dôležité nepresta? veri? v zázraky, lebo Boh ich koná každý de?.
Milan Bubák, SVD
Autor je reho?ným k?azom, momentálne pôsobí v Ríme.